Marcel Lincényi

V marci tohto roka sa predávalo denne priemerne 55 842 výtlačkov denníka Plus jeden deň, pričom mesiac predtým to bolo ešte nad 60 tisíc kusov. Tento výsledok nového bulvárneho denníka by sme pri predanom náklade denníka 175 390 kusov u Nového Času, mohli nazvať minimálne patovou situáciou pre nový denník, ak nie veľmi zlou. Išlo totiž o najväčší pokles v rámci nákladu zo všetkých overovaných denníkov za mesiac marec. Titul Plus jeden deň nespravil podľa očakávaní prievan, ktorého sa všetci báli. Tomuto denníku sa nepodarilo preraziť na prvé tri priečky spomedzi denníkov. Mienkotvorná denná tlač ho jednoducho nepustila medzi seba. A to aj napriek tomu, že seriózna tlač má sťaženú pozíciu, keďže publikuje spravodajstvo, ktoré bežných ľudí až tak neláka. Novinám Plus jeden deň sa už zrejme len ťažko podarí dobehnúť Nový Čas a nie to ho ešte ohroziť. Priemerný predaný náklad nového denníka 55,8 tisíc kusov za marec nie je pri denníku prehra, ale ani výhra. Pre Plus jeden deň je to však viac-menej „patová situácia". Nielenže neohrozuje Nový Čas, ale majitelia nového periodika musia investovať nákladnú reklamu, ak chcú mať aspoň takú predajnosť, ako dnes. Je veľký predpoklad, že ak by reklama nebola, predajnosť denníka by bola zrejme oveľa nižšia. Vydavateľstvo nového periodika vynakladá finančné prostriedky určite dlhšie a intenzívnejšie, ako ono samé čakalo. Novému Času po reklame v septembri minulý rok stúpol predaný náklad o vyše tridsať tisíc kusov, napriek tomu, že začal vychádzať nový titul. Zatiaľ, čo v auguste minulý rok Nový Čas predával priemerne 180 963 kusov, v septembri to už bolo 213 980 kusov. O tom však Plus jeden deň môže snívať. Denník bude rád, ak vyjde v roku 2008. Plus jeden deň mal byť od začiatkov dvojkou na trhu, aspoň tak to dávali redaktorom najavo ich nadriadení cez vedenie. Sklamanie nastalo po prvých výsledkoch. Miernejšiu iskierku nádeje dostalo vedenie redakcie po januárových výsledkoch, kedy predaný náklad mierne stúpol o 1203 výtlačkov na vyše 60 tisíc kusov. Pre vydavateľstvo to bola výzva do boja o tretiu priečku na trhu spomedzi denníkov, keďže nové periodikum bolo len desať tisíc výtlačkov od titulov Pravda a SME. Dnes je však situácia iná. Navyše sa budú musieť majitelia vydavateľstva zaoberať tým, ako zastavia ďalší pokles nákladu denníka. Prečo neuspel nový denník, tak ako sa očakávalo Pod želaným neúspechom nového titulu môžeme nájsť viacero chýb, respektíve problémov. Prvým problémom bol asi výber šéfredaktora. Majitelia vydavateľstva mali vybrať osobu, ktorá pozná veľmi dobre prácu v denníku a v bulvári. Najjednoduchším ťahom by bolo kúpiť bývalého šéfredaktora Nového Času Vladimíra Mužíka, čím by bol úspech denníka doslova zaručený. V prípade, že by odmietol spoluprácu, majitelia 7 Plus mali osloviť šéfredaktora nejakého bulvárneho denníka z Čiech. Problémy boli aj technické. Napriek tomu, že rozbeh nového periodika stál asi sto miliónov korún, vydavateľstvo zakúpilo zľavnenú rotačku, ktorá sa od začiatku kazila. Aj to bol asi jeden z dôvodov, prečo sa nedarilo vytlačiť spočiatku viac výtlačkov a prečo v septembri nevedeli dostať do predaja vydanie na Východnom Slovensku. Kľúčovým neúspechom denníka boli prvé čísla, ktoré neboli dobré. Napriek tomu, že sa denník pripravoval takmer rok, a redaktori písali články do zálohy takmer päť mesiacov, prvé čísla neboli ani zďaleka také dobré, aké boli články v Novom Čase. Medzi novinármi sa hovorilo, že keď videli prvé číslo v Novom Čase, od radosti otvárali šampanské, pretože taký denník ich nemôže ohroziť. Tento fakt mohol zavážiť u konzervatívnych Slovákoch, ktorí si v prvých číslach nič nenašli a preto si nekupovali tento titul druhý krát. Ďalším zaujímavým aspektom je to, že Plus jeden deň začínal so 110 zamestnancami, teraz ich má len okolo stovky, a to ešte nemajú nedeľník. Nový Čas má asi 60 redaktorov, ale trojnásobný predaj. Treba spomenúť, že v denníku nepracuje väčšina známych redaktorov, ktorí písali v prvom čísle. Pri plánovaní nového titulu sa počítalo s množstvom investigatívnych článkov a reportáží. Redakcia však zrušila oddelenie investigatívy, po tom, čo odtiaľ odišli najskúsenejší redaktori. Plus jeden deň tak ponúka suché spravodajstvo ako každý iný denník a nič nové, prečo by si ho mali ľudia kúpiť. Ani reportáži tam nenájdete viac, napriek tomu, že by si to formát vyžadoval. Aj pri porovnávaní bulvárnych článkov sú stále lepšie články v Novom Čase. Paradoxom je tiež, že hoci má Plus jeden deň art direktora, vrchného grafika a šéfgrafika, nemá vlastný layout. Prepožičala si ho od britského Daily mail v čase, keď toto vydavateľstvo kúpilo na Slovensku denník Pravda. Rubriky v novom denníku nemajú stabilné miesto, články sú rozhádzané podľa toho, kde sa hodia. Ľuďom tiež vadí príliš veľký formát, ktorý sa ťažko číta v mestskej hromadnej doprave, načo je stvorený Nový Čas. Pod neúspechom by sme mohli tiež nájsť nekompetentnosť vedenia denníka. Príkladom bolo nešťastie v Novákoch. Na druhý deň ráno mali túto tému všetky denníky na niekoľkých stranách, denník Plus jeden deň však tejto téme venoval len necelé dve strany. V Novom Čase by ktorýkoľvek redaktor vedel, že takáto téma je dôležitá a musí sa z nej doslova vyťažiť. Podobnú situáciu by sme mohli vidieť aj pri afére Hedvigy Malinovej, kde doslova chytali zajaca za chvost. A Mečiarove problémy so srdcom, teda tému, ktorá predáva bulvárny denník, doslova odflákali. Jedno je isté, ak sa Plus jeden deň nezmení, môžeme očakávať zánik ďalšieho denníka. Na Slovensku by to nebolo ničím výnimočné. Zanikla Národná obroda, Nový deň, Hospodársky denník, Slovenská republika, denník Práca a ďalšie. Patová situácia hrá do kariet riaditeľovi vydavateľstva Ringier Petrovi Mertusovi. Veď nový denník sa ničí sám. A nakoniec taký titul vycicia veľké vydavateľstvo Plus 7 dní, čo len posilní Ringier. Mgr. Marcel Lincényi Doktorand žurnalistiky